Čo sú peladofóbia a falakrofóbia?

V medicíne je rozpoznaných a opísaných mnoho strachov a fóbií – od najznámejších, ako je strach z pavúkov, uzavretých priestorov či lietania, až po tie najneobvyklejšie, ako napríklad chromofóbia, strach z jasných farieb, alebo frigofóbia, strach z chladu.

Aj keď sú slová „strach“ a „fóbia“ často používané ako synonymá pre ten istý pojem, ich význam nie je celkom rovnaký. Pocit strachu je nám všetkým dobre známy. Biologicky je strach jedným z najprimitívnejších emócií, ktoré prežívajú vyššie vyvinuté zvieratá a ľudia. Má kľúčový význam pre prežitie druhu, pretože pri prvých náznakoch nebezpečenstva nám velí utiecť a schovať sa, čím zachraňujeme vlastnú existenciu a nepriamo prispievame k zachovaniu svojej genetickej línie a druhu. Strach trvá, kým je nebezpečenstvo prítomné, a preto je to úplne racionálny cit. Poznáme rôzne stupne strachu – od miernych, keď sa na chvíľu zľakneme, až po také, ktoré nemajú takmer žiadny reálny základ a môžeme ich opísať ako iracionálne, nad ktorými jednotlivec nemá kontrolu. Takýmto strachom hovoríme fóbie.

Fóbie sú medzi ľuďmi pomerne časté, no musíme rozlišovať medzi silným strachom, ktorý často prežívajú najmä deti, napríklad zo zdravotníka alebo zvierat, a ktorý časom pominie, a fóbiou, ktorej sa bez odborného zásahu nedá zbaviť.

Fóbiu môžeme rozpoznať podľa viacerých príznakov, tak psychických, ako aj fyzických. Postihnutá osoba môže byť veľmi nervózna, cítiť blízkosť smrti, mať závraty alebo dokonca odpadnúť, prežiť panický záchvat, zrýchlený tlkot srdca, nadmerné potenie, sucho v ústach, neschopnosť normálne rozprávať, nekontrolovateľné trasenie atď. Samozrejme, postihnutý nemusí pociťovať všetky tieto príznaky, ale zvyčajne niektoré z nich, ktoré nemôže ovládať. Tieto príznaky sa objavujú, keď sa človek ocitne blízko zdroja svojho strachu, zažije ho alebo naň len pomyslí, napríklad keď je v uzavretom priestore, vidí pavúka, zviera alebo letí lietadlom. Fóbia má zvyčajne pôvod v detstve alebo v nejakej zlej skúsenosti. Postihnutá osoba sa bude kontaktu so zdrojom svojej fóbie vyhýbať, čím môže mať jej strach značný vplyv na život. Existuje len jeden spôsob, ako sa fóbií zbaviť – vyhľadať odbornú pomoc. Fóbiu môžeme pokúsiť prekonať aj sami, ale len v počiatočných, miernejších štádiách, keď je osoba schopná počas záchvatu strachu zhruba ovládať svoje správanie. Ak však stratí nad sebou kontrolu, je najlepšie okamžite vyhľadať lekársku pomoc a začať s postupným riešením problému, pretože situácie, ktoré vyvolávajú takéto reakcie, môžu byť životu nebezpečné (napríklad strach z výšok, kde môže osoba odpadnúť a spadnúť z výšky). Úspech liečby však nie je zaručený. Existujú aj lieky, ktoré zmierňujú príznaky fóbických záchvatov, avšak majú mnoho vedľajších účinkov a samotný problém nevyriešia.

Ako sme už spomenuli, existuje mnoho druhov fóbií. Dve z nich sú peladofóbia a falakrofóbia (v slovenčine by sa tieto pojmy dali nazvať peladofóbia a falakrofóbia, avšak tieto výrazy sa v slovenčine bežne nepoužívajú). Prvá znamená strach pred plešatými ľuďmi, zatiaľ čo druhá označuje strach z toho, že by sme sami zostali plešatí. Rovnako ako pri iných fóbiách, aj tu ide o iracionálny, nevysvetliteľný a nekontrolovateľný strach, ktorý zvyčajne vyvolá nejaká traumatická udalosť, napríklad účasť na lúpeži, kde je páchateľ plešatý. Môže byť však aj vrodený, čo je však veľmi zriedkavé. Obe tieto fóbie sú liečiteľné iba s odbornou pomocou, či už psychoterapeutickou alebo, v najvážnejších prípadoch, lekárskou alebo psychiatrickou.